¹ Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
k.jocsik@gmail.com
ORCID: 0000-0002-1643-3623
² Majster kováč – odborník na výrobu a rekonštrukciu mečov
robertmoc77@gmail.com
http://www.robert-moc.sk/
Úvod
Z územia dnešného Slovenska bolo doposiaľ rozoznaných 42 exemplárov včasnostredovekých mečov z obdobia 8. – 11. storočia (Jócsik 2024). Meče Petersenovho typu X (obr. 1) predstavujú najpočetnejšiu skupinu, ktorá je v súbore zastúpená 9 exemplármi (Bíňa, Matúškovo, Horné Saliby, Hurbanovo-Bohatá, Ladice, Malé Kozmálovce, Skalica, Veľký Meder, Závada), pričom nejednoznačný ostáva meč z Nitry-Dolných Krškán, ktorého hlavica sa javí ako jednodielna, no na základe celkovej charakteristiky meča nie je možné vylúčiť ani možnosť, že sa jedná o Petersenov typ B. Ďalšie dva exempláre zo Serede a Svätého Petra predstavujú pravdepodobne prechodné varianty mečov Petersenovho typu X a Oakeshottovho typu A.
Obr. 1: Lokalizácia mečov Petersenovho typu X v rámci územia dnešného Slovenska: 1 – Malé Kozmálovce; 2 – Bíňa; 3 – Matúškovo; 4 – Horné Saliby; 5 – Hurbanovo-Bohatá; 6 – Ladice; 7 – Skalica; 8 – Veľký Meder; 9 – Závada; 10 – Nitra-Dolné Krškany; 11 – Svätý Peter (Dolný Peter); 12 – Sereď.
Nálezové okolnosti
Predstavený meč (obr. 2) pochádza z neznámej lokality v katastri obce Malé Kozmálovce (Geibig 1991, Cat. No. 1172), kde sa počas výkopových prác prebiehajúcich v roku 1938 (Točík 1955, 416) podarilo zaistiť predmety ako meč, ostrohu a keramickú nádobu, ktoré pochádzali z jedného hrobu. Datovanie nálezového celku sťažuje absencia spomínanej ostrohy, ktorá mala tvoriť súčasť hrobového inventáru, no tá sa zachovala len ako zmienka a doposiaľ nebola publikovaná. Nádoba, ktorá pochádza z hrobu taktiež svojou morfológiou a výzdobou nie je jednoznačne chronologicky zaraditeľná. M. Hanuliak (2004, 267) datuje hrob do stupňa A1, čo predstavuje časový úsek 1. až 2. tretiny 9. storočia. Na základe charakteru hrobového inventára a výskytu meča Petersenovho typu X môžeme pripustiť, datovanie hrobu niekedy do priebehu druhej tretiny 9. storočia, s možným mladším presahom. Meč je uložený v Tekovskom múzeu v Leviciach po inventárnym číslom 323/93. Meč je v pomerne dobrom stave, jeho celková dĺžka je 913 mm. Na niektorých miestach je ostrie čepele odkorodované, alebo vyštrbené. V oblasti hrotu môžeme pozorovať menšie perforácie spôsobené koróziou.
Obr. 2: Celkový pohľad na meč z Malých Kozmáloviec.
Deskripcia meča, metrické údaje a typologické zaradenie
Z typologického hľadiska môžeme meč zaradiť do Petersenovho typu X, podľa Geibigovej kombinačnej typológie ide o typ 12-I (12-10-1-11), a podľa kombinačnej typológie Ruttkaya o typ VII-7. Čepeľ môžeme zaradiť do Oakeshottovho typu Xa a Geibigovho typu 3 (?).
Pomerne masívna hlavica (obr. 3) je jednodielnej konštrukcie. Maximálna dĺžka hlavice je 58 mm. Maximálna šírka hlavice v jej základni dosahuje hodnotu 24 mm a smerom k vrcholu hlavice sa zužuje na 22 mm. Maximálna výška hlavice je 30 mm. Hlavica má z nárysu polkruhovitý tvar, z pôdorysu mierne oválny tvar a z bokorysu kvadratický tvar so zaoblenými rohmi. Hlavica je skrz na skrz perforovaná otvormi pre tŕň.
Priečka (obr. 3, 4) je pomerne krátka no masívna. Jej maximálna dĺžka je 90 mm. Priečka má v pôdoryse kvadratický, až mierne oválny tvar so zaoblenými rohmi. Maximálna šírka priečky je 20 mm, ktorá sa smerom k jej koncom mierne zužuje. Maximálna výška priečky je 12 mm. Priečka má kvadratický prierez so zaoblenými rohmi. Všetky hrany priečky sú zaoblené (Jócsik 2024, 205). Môžeme pozorovať, že priečka má jeden menší otvor od strany hlavice, ktorým prechádza tŕň čepele, a druhý väčší otvor (obr. 4), do ktorého je osadená čepeľ tak, že sa okolo nej po obvode nachádza úzka medzera.
Čepeľ (obr. 2, 3) meča je rovná, dvojsečná a symetrická v jej pozdĺžnej osy s dobre viditeľným stredovým žliabkom predovšetkým v oblasti od prvej tretiny dĺžky čepele. Celková dĺžka čepele meča je 780 mm s maximálnou šírkou 49,3 mm a maximálnou hrúbkou 4,5 mm pri ramenách čepele. Žliabok je pomerne plytký a úzky s maximálnou nameranou dĺžkou 695 mm, a maximálnou šírkou 18,4 mm, približne 2 cm od priečky meča. Tŕň čepele má z nárysu lichobežníkovitý tvar s kvadratickým prierezom. Jeho dĺžka činí 90 mm. Maximálna šírka tŕňa je 27 mm s hrúbkou 3,5 mm ktorá sa zužuje na 15 mm pri hrúbke 3,2 mm.
Obr. 3: Detail rukoväte meča z Malých Kozmáloviec.
Obr. 4: Pohľad na väčší otvor v priečke pre osadenie ramien čepele.
Na čepeli sa nachádza malý rovnoramenný kríž (obr. 5) s veľkosťou približne 5,5 x 5 mm a z druhej strany čepele ryha, ktorá pripomína Kristov kríž s veľkosťou približne 10 x 14 mm. Menší kríž interpretoval A. Ruttkay (1975, 157) ako tauzovaný medeným drôtom (najnovšie ako kríž z neželezného kovu Košta/Hošek/Žákovský 2021, 147). Po revízii meča môžeme tvrdiť, že materiál v drážke nepredstavuje drôt z medenej zliatiny, ale konzervátorskú hmotu (vosk/lak?) ktorý sa v drážke zachytil. Takéto ložiská hmoty môžeme pozorovať aj na iných častiach meča, predovšetkým v priehlbinách. Môžeme predpokladať, že sa jedná o konzervačný postup (obr. 6: 2) po aplikácii takzvanej Kirpičnikovovej metóde odhaľovania nápisov (Kirpičnikov 1966, 21; Marek 2005, 13; Moilanen 2015, 46). Tá spočívala v odstránení primárnej koróznej alebo konzervačnej vrstvy, následne bolo jadro, respektíve stredový žliabok čepele brúsený rotačným gumovým kotúčom. Táto plocha sa následne leptala 10% roztokom CuCl2 NH4Cl a sušila pomocou liehu (Ruttkay 1971, 163). Nemôžeme vylúčiť, že tauzia z drážok z meča z Kozmáloviec vypadla z pôvodnej drážky, no na základe dnešného stavu bádania túto možnosť nevieme nijak potvrdiť. Tauzie vo forme krížu poznáme z dvoch nálezov z Veľkomoravského prostredia z lokality Mikulčice (Hošek/Košta/Žákovský 2021, obr. 57). V jednom prípade ide o rovnoramenný kríž, ktorého ramená sú ukončené kolmou čiarou „☩“, a v druhom prípade je to rovnoramenný kríž v kruhu „⨁“. Tieto formy tauzie poznáme aj z územia dnešného Nemecka, teda z oblasti bývalej Franskej ríše (Geibig 1991, 256).
Obr. 5: a-b – detail a miesto umiestnenia značky vo forme rovnoramenného kríža; c-d – detail a miesto umiestnenia ďalšej možnej značky vo forme Kristovho kríža, alebo miesto zvarového defektu.
Obr. 6: Meče so stopami takzvanej Kirpičnikovovej metódy odhalovania nápisov: 1 – Detva (podľa Ruttkay 1978, obr. 8); 2 – Malé Kozmálovce (podľa Ruttkay 1978, obr. 8); 3 – Svätý Peter (podľa Ruttkay 1978, obr. 8). Bez mierky.
Technologické a výrobné znaky
Z technologických znakov sú na čepeli voľným okom viditeľné stopy kováčskych zvarov, ktoré je možné interpretovať ako zvarové švy medzi jadrom a ostriami. Sú viditeľné takmer na celej dĺžke čepele, najmarkantnejšie však na strane označenej značkou kríža v oblasti cca 200-400 mm od hrotu (obr. 7). Navyše na druhej strane meča, asi 150 mm od priečky sa nachádza útvar, ktorý je možné interpretovať ako zvarový defekt (obr. 5: c-d). Tak isto je možné na viacerých miestach na ostrí pozorovať vrstevnatú štruktúru zvárkového materiálu (obr. 8, 9). Na základe týchto znakov je možné sa domnievať, že čepeľ meča patrí konštrukčne k niektorej variante čepelí s naváranými ostriami, ktorá je v danom období na mečových čepeliach jasne dominantná (Košta/Hošek/Žákovský 2021). Ďalšie detaily konštrukčnej skladby čepele a jej tepelného spracovania sú bez ďalšieho RTG, CT, alebo metalografického prieskumu neidentifikovateľné. Práve preto sú tieto analýzy našimi prioritami pre ďalší výskum.
Konštrukciu jednodielnej hlavice môžeme jednoznačne zaradiť ku konštrukčnému typu IIIa (Hošek/Košta/Žákovský 2021, obr. 94).
Obr. 7: Viditeľné zvarové švy miesta navarenia ostria na jadro čepele.
Obr. 8: Vrstvená štruktúra zvárkového materiálu v oblasti hrotu čepele.
Obr. 9: Vrstvená štruktúra zvárkového materiálu viditeľná v blízkosti oblasti hrotu čepele.
Geometria meča
U hlavíc mečov typu X z územia dnešného Slovenska sa vo viacerých preskúmaných prípadoch stretávame s miernym vyosením hlavice. V súčasnosti sa formuje hypotéza (Warzecha 2020, 35 nn.), že vyosenie hlavice je intencionálne a je prispôsobené lepšej ergonómii pri správnom úchope meča počas šermu. Aj keď pramenná báza tejto hypotézy narastá, nemáme dnes žiadnu metódu, ktorá by dokázala odlíšiť intencionálne vyosenie a vyosenie vytvorené vplyvom postdepozičných procesov. Tŕň čepele predstavuje najužšiu a často aj najtenšiu časť meča, ktorá môže byť náchylná na fyzické zmeny po deponovaní. Na druhej strane nie je možné vylúčiť ani možnosť, že vyosenie otvoru pre tŕň čepele na hlavici mohlo vzniknúť počas prerážania otvoru za horúca, čo predstavuje mimoriadne náročný úkon, pri ktorom môžu vzniknúť menšie odchýlky.
Meč z Malých Kozmáloviec sleduje svojimi proporciami základnú geometrickú štruktúru I (obr. 10; Johnsson 2015, 22), teda priečka je umiestnená v strede prvého zo šiestich navzájom prepojených kruhov. Celkový pomer dĺžky rukoväte a čepele je teda 1:6. Dĺžka priečky je odvodená od základného kruhu pomocou geometrického rezu Ad quadratum, teda sériou štvorcov vpísaných tomuto kruhu, pričom je definovaná veľkosťou tretieho vpísaného štvorca. Matematicky sa teda pomer dĺžky priečky a dĺžky rukoväte dá vyjadriť ako 1:√2. Do geometrickej schémy zapadá aj tvar hlavice a (pravdepodobne) aj šírka čepele. Sú definované kruhom, ktorého polomer sa rovná 1:9 priemeru základného kruhu, teda geometricky je v základnom kruhu týchto kruhov prepojených 8. V prípade hlavice je obvodom tohto kruhu definovaný jej vrchný oblúk, v prípade šírky čepele môžeme uvažovať len s istou mierou pravdepodobnosti, kvôli stavu zachovania spodnej časti čepele, avšak priemer kruhu súhlasí so šírkou otvoru v priečke, ako aj so šírkou získanou predĺžením spojníc najzachovalejších častí čepele. Ťažisko meča sa nachádza vo vzdialenosti 180 mm od priečky. Približne v tejto oblasti sa nachádza aj spomenutá značka v tvare rovnoramenného kríža.
Obr. 10: Geometrická analýza meča z Malých Kozmáloviec.
Záver
Meč z Malých Kozmáloviec svojou zachovalosťou, geometriou a spôsobom vyhotovenia patrí k zaujímavým nálezom mečov Petersenovho typu X z územia dnešného Slovenska (obr. 11-13). Našim cieľom do budúcna je podrobiť exemplár RTG/CT a metalografickej analýze, od ktorej si sľubujeme zaujímavé výsledky, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť výber materiálu a výrobných postupov.
Na tomto mieste by sme sa chceli poďakovať pracovníkom Tekovského múzea za sprístupnenie nálezu pre dokumentačné a publikačné účely, a Mgr. Jakubovi Kurákovi, PhD. za spoluprácu pri dokumentácii. Článok vznikol ako prerobená stať z diplomovej záverečnej práce: “Včasnostredoveké meče z územia dnešného Slovenska v kontexte európskej archeológie” obhájenej na Katedre archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Obrázky s pôvodným rozlíšením si môžete prezrieť na tomto mieste:
Obr. 11-13: Idealizovaná rekonštrukcia v podaní R. Môca.
Bibliografia
Geibig 1991 – A. Geibig: Beiträge zur morphologischen Entwicklung des Schwertes im Mittelalter: eine Analyse des Fundmaterials vom ausgehenden 8. bis zum 12. Jahrhundert aus Sammlungen der Bundesrepublik Deutschland, Neumünster 1991.
Hanuliak 2004 – M. Hanuliak: Veľkomoravské pohrebiská, Nitra 2004.
Johnsson 2015 – P. Johnsson: Die Geometrie und das mittelalterliche Schwert. In: B. Grotkamp-Schepers/I. Immel/P. Johnsson/S. Wetzler (eds.): Das Schwert: Gestalt und Gedanke, Boydell 2015, 16-26
Jócsik 2024 – K. Jócsik: Včasnostredoveké meče z územia dnešného Slovenska v kontexte európskej archeológie. Nepublikovaná diplomová práca, Nitra 2024.
Kirpičnikov 1966 – А. Н. Кирпичников: Древнерусское оружие: Вып. 1. Мечи и сабли IX–XIII вв., АН СССР, Москва 1966.
Košta/Hošek/Žákovský 2021 – J. Košta/J. Hošek/P. Žákovský: Ninth to mid-sixteenth century swords from the Czech Republic in their European context. Part II: Swords of medieval and early renaissance Europe as a technological and archaeological source, Praha – Brno 2021.
Marek 2005 – L. Marek: Early medieval swords from Central and Eastern Europe: Dilemas of an archeologist and a student of arms, Wrocław 2004.
Moilanen 2015 – M. Moilanen: Marks of Fire, Value and Faith: Swords with Ferrous Inlays in Finland During the Late Iron Age (ca. 700-1200 AD), Turku 2015.
Ruttkay 1971 – A. Ruttkay: Dva stredoveké meče s nápismi zo Slovenska. In: Archeologické rozhledy 23, 163–168, 253–256
Ruttkay 1975 – A. Ruttkay: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei. In: Slovenská archeológia 23/1, 1976, 119-216.
Ruttkay 1978 – A. Ruttkay: Umenie kované v zbraniach, Bratislava 1978.
Točík 1955 – A. Točík: Význam posledných archeologických výskumov na Slovensku pre dejiny najstarších Slovanov a Veľkomoravskej ríše. In: Historický Časopis 3/1955, 410-421.
Warzecha 2020 – R. Warzecha: Grief zu! Zu Handhabung und ergonomischer Formgebung von Schwertern des Frühmittelalters und zur Relevanz von Feinmotorik im historischen Schwertkampf. In: N. Fleck/A. Müller/H. Grieb (eds.). Hieb- und Stichfest: Waffenkunde und Living History: Festschrift für Alfred Geibig, Petersberg 2020, 27-46.
