Michal Viskupič, 2022
Úvod
Ranostredoveké meče z územia Rumunska patria k pomerne často prehliadanej téme a výrazná pozornosť sa jej nevenuje ani v odbornej literatúre. Z tohto dôvodu som sa rozhodol, že napíšem krátky článok, ktorým by som túto tému dostal do širšieho povedomia. Mojou ambíciou nie je napísať odbornú prácu, ktorá mapuje všetky nálezy mečov vrátane ich podrobného opisu s rozmermi, keďže k takémuto kroku nemám možnosti. Primárnym cieľom môjho článku je uviesť základné informácie a zostaviť súpis všetkých dodnes známych a v literatúre dostupných mečov a mečových fragmentov z územia Rumunska, datovaných medzi 9. až 11. storočie, spadajúcich zároveň do mečovej klasifikácie podľa Jana Petersena alebo Alfreda Geibiga.
V súčasnosti neexistuje žiadna komplexnejšia monografia, ktorá by obsahovala ucelený a podrobný popis jednotlivých exemplárov. Napriek tomu vzniklo niekoľko prác a štúdií pojednávajúcich prevažne o náhodných objavoch a v menšej miere aj o nálezoch z archeologických vykopávok, či muzeálnych zbierok.
Najpočetnejšiu skupinu mečov a mečových fragmentov tvoria nálezy z historického regiónu Sedmohradsko (vrátane Banátu, Krišany a Maramurešu), publikované v niekoľkých prácach (Nagy 1906; Hampel 1907; Bakay 1965, 1967; Vlassa 1965, 1967; Horedt 1967, 1968, 1978; Radosav 1986-1987; Kovács 1994-1995; Pinter 1992-1994, 1996, 1998; Cosma 2001; Oța 2015). Prvé ucelené texty k tejto téme možno nájsť v článku Radu R. Heitela o archeologických dôkazoch prenikania Starých Maďarov do Sedmohradska, v ktorej sú zastúpené početné kusy militárií pochádzajúce z vnútrokarpatskej oblasti a uložené v jednotlivých múzeách z Rumunska, z ktorých časť tvoria aj ranostredoveké dvojsečné meče (1994-1995) alebo v knihe Karla Z. Pintera Spada şi sabia medievală în Transilvania şi Banat, secolele IX – XIV (1999). Zatiaľ aktuálnou a pomerne podrobne spracovanou kapitolou k mečom, s popismi jednotlivých nálezov zo Sedmohradska a Banátu spracoval Erwin Gáll vo svojej diplomovej práci Az Erdélyi-medence, a Partium és a Bánság 10‒11. századi temetői (2013).
Druhú skupinu tvoria štyri exempláre z Dobrudže. Prvým bol nález koruny mečovej hlavice z Păcuiul lui Soare, ktorú opísal, typologicky a analogicky zaradil vo svojom článku Radu Popa (1984). Zvyšné tri meče, vrátane vyššie spomenutej hlavice ďalej uvádzajú bulharskí autori Valeri Yotov (2003; 2007; 2011; 2016; 2018) a Konstantin Kolev (2015). V rumunskej literatúre boli dobrudžské meče publikované pomerne nedávno, kde ich do katalógu publikácie Mixobarbarii din Dobrogea în contextul lumii bizantine (secolele VI-XIII), s krátkymi opismi a chybným označením sabie (pre meč sa v rumunčine používa výraz spada), zaradil kolektív autorov Talmațchi – Stănică – Șova – Custurea (2020).
Poslednú, tretiu skupinu mečov uzatvára zatiaľ jediný známy nález z historického regiónu Moldavsko, ktorý okrajovo spomenuli iba Victor Spinei (2009), Erwin Gáll (2015) a Ion Tentiuc (2018-2019). Z historického regiónu Valašsko nie je známy zatiaľ žiadny exemplár meča zo sledovaného obdobia, spadajúceho zároveň do vyššie uvedenej mečovej klasifikácie J. Petersena alebo A. Geibiga.
Pokus o chronologické a typologické zaradenie
Ako bolo spomenuté vyššie, nálezy zo Sedmohradska patria k najpočetnejším v rámci územia celého Rumunska, vrátane ich podrobnejšieho opisu v literatúre. Podľa Erwina Gálla je známych 13 exemplárov, ktoré možno zaradiť do sledovanej kategórie: Aiud, Alba Iulia (nákončie mečovej pošvy), Arad – Pădurea Ceala (podľa C. Cosmu sa jedná o čepeľ šable, Cosma 2002: 149), Biharea, Brăișoru, Cheglevici, Dej, Deva – Micro 15, Gâmbaș, Ernei, Jimbolia, Sfântu Gheorghe (jedná sa pravdepodobne o meč, ktorý prináleží byzantskému prostrediu a tak ho z tohto dôvodu zo súpisu vyraďujem) a Vetiș (Gáll 2013: 741). K nim určite treba priradiť ešte ďalších šesť exemplárov, ktoré Gáll vo svojej práci neuvádza: Alba Iulia (čepeľ meča), Cluj – Napoca, Dăbâca, Kovin, Săcalăz a Tomnatec (Pinter 2007: 67-72; Heitel 1994-1995: 438; Gáll 2011: 43; Pinter 2007: 72-74; Kovács 1994-1995: 174; Heitel 1994-1995: 430, pozn. 138). Len v dvoch prípadoch zo všetkých 18 exemplárov sa dá hovoriť o hrobových nálezoch (Deva a Gâmbaș, Gáll 2013: 95, 322; osobná komunikácia s E. Gállom). Pri zvyšných 16 artefaktoch absentujú informácie k nálezovým okolnostiam. Predpokladaným hrobovým nálezom by mal byť aj meč z pevnosti Biharea (Gáll 2013: 741). O troch mečoch sa dnes nevie nič: Jimbolia (župa Timiș) – má sa jednať o meč západného typu z 10. storočia, ktorý sa však nepodarilo identifikovať v žiadnom múzeu (Kovács 1994-1995: 179; Gáll 2013: 556, 741); Săcalăz (župa Timiș) – údajne dvojbritý meč s pozostatkami pošvy mal byť nálezom z jazdeckého hrobu. Identifikácia ako aj vek predmetu sa dnes určiť nedajú, keďže došlo k jeho strateniu (Kovács 1994-1995: 174); Tomnatec – meč ktorý sa údajne tiež stratil, ďalšie informácie k dispozícii nie sú (Heitel 1994-1995: 430, pozn. 138). Podľa Radu R. Heitla, by mal existovať ešte meč z Cluj-Napoca, ktorého kópia sa údajne nachádza vo vojenskom múzeu v Bukurešti. Okrem toho že sa má jednať o meč Petersenovho typu Y, datovaný na koniec 10. až začiatok 11. storočia, nie je o ňom nič viac známe (Heitel 1994-1995: 438). Ďalším problémom je fragmentárnosť množstva predmetov. V celom stave sa zachovali iba štyri meče (Deva, Cheglevici, Kovin, Vetiș). V dvoch prípadoch absentuje hlavica a zachovala sa iba čepeľ s priečkou (Brăișoru, Ernei). Fragmenty čepiel sú známe v troch prípadoch (Aiud, Alba Iulia, Gâmbaș). Samostatné priečky poznáme dve (Dej, Dăbâca). V jednom prípade sa meč zachoval s hlavicou, rukoväťou, priečkou a dvomi fragmentmi čepele (Biharea).
Druhou skupinou sú 3 meče a jedna koruna mečovej hlavice, ktoré boli objavené na území historického regiónu Dobrudža (Dobrogea). Nálezové okolnosti nie sú známe ani pri jednom z nich. Iba v dvoch prípadoch je známa lokalita (Albești, Păcuiul lui Soare), pri ďalších dvoch sa iba vie, že k ich objaveniu malo dôjsť niekde na severe regiónu. Ich prítomnosť na tomto území sa spája s kyjevsko-ruskými vojenskými a obchodnými výpravami do Konštantínopolu medzi 9. – 10. storočím, prípadne varjažskou gardou byzantského cisára alebo Pečenehmi, ktorí mali vojenské či obchodné kontakty s Kyjevsko-ruským kniežatstvom (Yotov 2018: 473). Jediným doteraz známym mečom z historického regiónu Moldavsko (Moldova) je fragment dvojbritého meča z Pașcani (Spinei 2009; Gáll 2015).
Z hľadiska typologického zaradenia je Petersenova klasifikácia aplikovaná na analyzované meče z Dobrudže, Pașcani a pár exemplárov zo Sedmohradska. Pri ostatných sedmohradských nálezoch je situácia o niečo komplikovanejšia. Keďže väčšinu nálezov tvoria fragmenty, bola Petersenova klasifikácia nahradená Geibigovou, z dôvodu komplexného spôsobu analýzy, keďže jej typologický výber a rozmanitosť môžu v budúcnosti poskytnúť údaje pre presnejšie datovanie, čo je však problém, pri väčšine rozptýlených nálezov (Gáll 2013: 743). V rámci časového zaradenia je pri väčšine mečov a ich fragmentoch predpokladané datovanie na druhú polovicu 10. až začiatok 11. storočia, s výnimkou pár nálezov, ktoré sa datujú na 8./9. – 10. storočie.
Nižšie uvedený súpis mečov obsahuje iba tie exempláre, ku ktorým bolo možné dohľadať údaje o rozmeroch, typológiu, inventárne číslo prípadne informácie k nálezovému kontextu.
Katalóg
Aiud (župa Alba) – Muzeul de Istorie, Aiud. Inv. č.: 4793. Hrot meča je podľa inventárnej knihy od roku 1964 súčasťou múzea v meste Aiud. Informácie o náleze nie sú dostupné. Celková dĺžka: 20,5 cm. Šírka: 4,0 cm – 2,3 cm. Krvný žľab je široký 0,9 cm a stráca sa 12 cm pred koncom hrotu čepele. E. Gáll na základe veľkosti a charakteristík predpokladá datáciu na koniec 11. storočia (Gáll 2013: 346).
Aiud. Zdroj: Gáll 2013: 150. tábla. 1.
Alba Iulia (župa Alba) – Muzeul Național al Unirii Alba Iulia, inv. č. 226. Dvojbritá skorodovaná čepeľ, bez informácií k nálezovým okolnostiam. Celková dĺžka: 722 mm. Dĺžka fragmentu samostatnej čepele: 644 mm. Dĺžka fragmentu rukoväte: 58 mm. Šírka fragmentu rukoväte: pod čepeľou 32 mm a na konci 19mm. Hrúbka rukoväte: pod čepeľou 2,8 mm a na konci 1,6 mm. Šírka čepele prechádza od tŕňa z 50 mm na 42 mm smerom k hrotu. Krvný žľab nesie stopy po celoplošnom damaskovaní v podobe vzoru rybej kosti (««»») a v jeho vrchnej časti sú na obidvoch stranách čepele vykované značky z damaskovaného drôtu – špirála a kríž s ramenami zakončenými do písmena T (svastika?). Šírka krvného žľabu prechádza z 29 mm pod rukoväťou na 24 mm v strede a na 18 mm smerom ku koncu čepele. Ostrie meča bolo navarené na jadro nesúce damaskovaný drôt. Z typologického hľadiska je predmet pomerne ťažké zaradiť vzhľadom k absencii priečky a hlavice. Nepriamym vodítkom k vymedzeniu časového horizontu môže byť celoplošné damaskovanie, prípadne značky v krvnom žľabe. K. Z. Pinter datuje čepeľ na obdobie 8. – 9. storočia, čo by korešpondovalo s faktom, že v merovejskom období (až do 8. storočia) boli celodamaskové čepele najobvyklejším typom konštrukcie ako aj obľuba zdobiť čepele jednoduchými značkami, ktoré sú známe z pohrebiska na území Franskej ríše z druhej polovice 8. až počiatku 9. storočia. Napriek tomu, že nálezy čepelí s výzdobou kríža sú medzi archeologickými nálezmi zriedkavé, v danom období boli pomerne časté, čo potvrdzuje aj arabský filozof Al-Kindí (803 – 870), ktorý vo svojom diele spomína franské meče, zdobené zlatými respektíve mosadznými krížmi. Nedá sa teda vylúčiť, že analyzovaná čepeľ z Alba Iulia mohla byť vyrobená vo franských dielňach (Pinter 2007: 67-72; Hošek, Košta, Mařík 2012: 220; Košta – Hošek 2014: 294).
Alba Iulia. Zdroj: Pinter 2007: planșa 33: b.
Alba Iulia (župa Alba) – Muzeul Național de Istorie a Transilvaniei, Cluj-Napoca. Inv. č.: 4151. Nákončie je odliate z bronzu. Vrchná časť je poškodená, lemovaná dvoma radmi perlového zdobenia, medzi ktorými je zakomponovaný prepletaný vzor podobný vrkoču. Podlhovastý, polooválny objekt sa smerom ku koncu zužuje a je zakončený valcovitým výbežkom, so zaobleným koncom, ktorý nesie známky opotrebovania. Povrch je na obidvoch stranách, v spodnej časti zdobený palmetovým vzorom. Výška v strede: 9,8 cm. Výška bočnej strany: 9,1 cm. Šírka otvoru: 4,9 cm (Ciugudean – Dragotă 2002: 47; Gáll 2013: 199). Na základe analógií z iných území sa dá usudzovať, že stred vrchnej časti nákončia bol zdobený štylizovanými hlavami vtákov, otočených do profilu. Typologicky nákončie možno zaradiť do tzv. skupiny nákončí “Baltisch-ostpreussische Gruppe” podľa Paulsenovej klasifikácie alebo do skupiny III, podskupiny III b podľa Kazakevičiusa. Najbližšie analógie exempláru z Alba Iulia sú z Maďarska (Beszterce a Székesfehérvár – Demkóhegy), Ruska (Bulgar) a Bieloruska (Staraya Belitsa). Datovanie tohto typu nákončia sa podľa S. Y. Kainova odhaduje na druhú polovicu 10. až prvú polovicu 11. storočia (Paulsen 1953: 84-87; Kazakevičius 1992: 97-101; Kainov – Makušnikov 2022: 166).
Alba Iulia. Zdroj: Ciugudean, Dragotă 2002: 47, № 103; Gáll 2013: 85. tábla. 1. a-c.
Albești (župa Constanța) – Muzeul de Istorie Națională și Arheologie, Constanța. Inv. č.: 20794. Najlepšie zachovaný meč zo všetkých troch dobrudžských exemplárov. Ide o náhodný nález. Dvojbritý meč s priečkou, rukoväťou a dvojdielnou hlavicou. Priečka a báza hlavice s korunou nesú stopy po dekorácií. Čepeľ meča nesie na jednej strane pravdepodobne nápis +ULFBERHT a na druhej geometrickú značku, ktorá by sa dala schematicky uviesť približne takto III IXXXI III. Podľa Petersenovej klasifikácie zodpovedá typu V. Tento typ mečov sa datuje do 10. storočia. Datovanie sa v prípade Balkánu posúva od druhej polovice 10. do začiatku 11. storočia. Dĺžka: 97,5 cm. Šírka priečky: 9,9 cm (Talmațchi – Stănică 2020: 163; Androshchuk 2014: 79; Yotov 2011: 39).
Albești. Zdroj: Yotov 2011: Fig. 5: a-b.
Biharea (župa Bihor) – Muzeul Țării Crișurilor, Oradea. Inv. č.: 2833. Dvojbritý meč pozostávajúci z dvoch častí (fragment čepele s priečkou, rukoväťou a hlavicou; fragment čepele). Údajne hrobový nález (Horedt 1968: 422). Celková dĺžka: 31 cm. Dĺžka rukoväte s hlavicou: 13,3 cm. Výška hlavice: 3,6 cm. Šírka hlavice: 7 cm. Hrúbka hlavice na spodnej časti: 2,4 cm. Hrúbka hlavice na vrchu: 0,5 cm. Dĺžka priečky: 12 cm. Výška priečky: 2 cm. Hrúbka priečky: 1,8 cm. Dĺžka čepele: 16 cm. Šírka čepele: 4,6 – 4,7 cm. Krvný žľab nerozpoznaný. Datovanie: koniec 10. až začiatok 11. storočia. Typologické zaradenie: Petersen X, prípadne Geibigov kombinovaný typ 12, varianta I (Gáll 2013: 60; Horedt 1968: 422).
Biharea. Zdroj: Gáll 2013: 17. tábla. 1.
Brăișoru (župa Cluj) – Muzeul Național de Istorie a României, București. Inv. č.: 54484. Dvojbritý meč pozostávajúci z čepele, priečky elipsovitého tvaru a neúplnej rukoväte. Bez hlavice. V minulosti sa viedli spory o to, či sa meč našiel na lokalite Brăișoru (maď. Malomszeg, župa Cluj) alebo Morești (maď. Malomfalva, župa Mureș. Horedt 1967: 509; Vlassa 1967: 511). Pravdepodobnejšia možnosť je Brăișoru (Vlassa 1967: 511; Gáll 2013: 317). Nálezové okolnosti nie sú známe. Celková dĺžka: 68,3 cm. Dĺžka čepele: 58,4 cm. Dĺžka fragmentu rukoväte: 9,8 cm. Šírka čepele: 5,8 cm. Šírka krvného žľabu: 2,2 – 2,3 cm. Dĺžka priečky: 9,5 cm. Výška priečky: 3 cm. Váha: 763,76 g. Vrchná časť krvného žľabu nesie na obidvoch stranách značky z damaskovaného drôtu: Na jednej strane, 7 cm od rukoväte je nápis II S S I z damaskovaného drôtu a na strane druhej 12 krúžkov vytvorených technikou inlay. V spodnej časti čepele sú zreteľné stopy po častiach mečovej pošvy. Datovanie a typologické zaradenie: druhá polovica 10. – prvá polovica 11. storočia, v rámci typológie sa udáva Geibigov kombinovaný typ 11 (Gáll 2013: 317).
Brăișoru. Zdroj: Horedt 1968: Fig. 2.; Gáll 2013: 157. tábla.
Cheglevici (župa Timiș) – Expoziția Memorială Béla Bártok, Sânnicolau Mare. Inv. č.: ? Nálezové okolnosti tohto meča tiež nie sú známe. Zachoval sa celý, po celom obvode čepele sú zreteľné stopy drevenej konštrukcie pošvy. Rukoväť je plochá, rozširujúca sa smerom k priečke. Hlavica je pravdepodobne trojlaločná, tvorená bázou a korunou. Celková dĺžka: 97,5 cm. Šírka hlavice: 7,2 cm. Výška hlavice: 5,25 cm. Dĺžka rukoväte: 8,25 cm. Šírka rukoväte: 1,5 – 4,5 cm. Dĺžka priečky: 12,0 cm. Šírka priečky: 1,8 cm. Dĺžka čepele: 82,5 cm. Šírka čepele: 6,0 cm. Datovanie: koniec 10. až začiatok 11. storočia. V rámci typológie tento meč podľa Erwina Gálla možno priradiť ku Geibigovmu kombinovanému typu 10 / Petersen S (Gáll 2013: 241), priečka meča ako aj báza hlavice sa však na prekresbe dostupnej v Gállovej práci zdajú byť rovné, nevykazujúce charakteristické rysy mečov S, kde sa konce priečok rozširujú na obidvoch stranách. Stav meča v súčasnosti nie je známy, E. Gáll sám uvádza, že nebol reštaurovaný (Gáll 2013: 241).
Cheglevici. Zdroj: Gáll 2013: 111. tábla. 1.
Dej (župa Cluj) – Muzeul Național de Istorie a Transilvaniei, Cluj-Napoca. Inv. č.: ? Bezkontextový nález priečky meča, údajne z roku 1904. Priečka je rovná, oválneho tvaru a ku koncu sa na obidvoch stranách rozširuje. Pri čelnom pohľade vytvára dojem člnkovitého tvaru. Dĺžka: 10,7 cm. Šírka: 2,8 cm. Výška: 1,5 cm. Váha: 188,5 g. Povrch priečky je pokrytý striebrom, na jednej a aj druhej strane sú zreteľné stopy po výzdobe strieborným drôtom umiestnených vertikálne a horizontálne, avšak značná časť drôtov vypadla. Tým pádom nie je prakticky možné rekonštruovať vzor, ktorý priečku zdobil. V rámci typologickej klasifikácie sa pri priečke z Dej predpokladá príslušnosť k Petersenovmu typu S, hoci vykazuje prvky totožné s typom R (Gáll 2013: 98, osobná konzultácia s Tomášom Vlasatým). Obvykle sa najstaršie meče typu S datujú do prvej polovice 10. storočia, najmladšie na začiatok 11. storočia (Hergessel – Snítilý 2020: 38-40), pri typoch R sa datovanie môže posúvať na prvú polovicu 10. storočia (Androshchuk 2014: 75). V prípade priečky z Dej sa datovanie odhaduje na druhú polovicu 10. až začiatok 11. storočia (Gáll 2013: 98).
Dej. Zdroj: Hampel 1907: 222, a-d.
Deva (župa Hunedoara) – Muzeul Civilizației Dacice și Romane, Deva. Inv. č.: 27.1011. V roku 1975 v štvrti Micro 15 v meste Deva (župa Hunedoara) bolo počas inštalácie plynového potrubia pri škole č. 6, medzi ulicami Aleea Streiului a Bejan objavené staromaďarské pohrebisko (Gáll 2013: 94). Hrob č. 3 obsahoval kostrové pozostatky, pravdepodobne muža, spolu s mečom so značne skorodovanou čepeľou, nachádzajúci sa v hornej časti vedľa kostry (Gáll 2013: 95). V hrobe sa okrem kostry a meča nachádzali ešte ďalšie predmety: strmene, ocieľka, pazúrik, brúsny kameň, bronzový náramok so zahrotenými koncami, náušnica, hroty šípov. Hrob bol označený ako jazdecký (Pinter 1992-1994: 235, 239). Dvojsečný meč pozostáva z čepele, rovnej priečky, rukoväte a hlavice v tvare paraorecha. Typologicky je možné ho zaradiť ku kombinovanému typu 16, varianta I podľa Geibiga (Gáll 2013: 95). Datovanie meča sa na základe hrobového inventára odhaduje na druhú polovicu 10. až začiatok 11. storočia (Gáll 2013: 96). Celková dĺžka: 892 mm. Dĺžka čepele: 762 mm. Šírka čepele: 45 mm (v minulosti to mohlo by aj okolo 50 mm). Krvný žľab je vďaka korózii len slabo viditeľný na obidvoch stranách, tiahne sa však od priečky až smerom k hrotu. Dĺžka rukoväte: 100 mm. Šírka rukoväte prechádza od priečky z 24 mm na 5 mm k hlavici. Dĺžka priečky: 162 mm. Hrúbka priečky: 11mm. Maximálna šírka hlavice: 85 mm. Výška hlavice: 36 mm. Hrúbka hlavice: 29 mm (Pinter 2007: 79-82).
Deva. Zdroj: Pinter 2007: 200, planșa 34: b.
Dobrudža č. 1 (neznáma lokalita na severe) – Muzeul de Istorie Națională și Arheologie, Constanța. Inv. č.: 6618. Dvojbritý meč s krátkou priečkou, s rukoväťou a čepeľou. Hrot ako aj hlavica absentujú. Krvný žľab je pomerne slabo zreteľný, zdá sa však, že je pomerne široký. Aj v tomto prípade ide o náhodný nález. Priraďuje sa k typom Petersen E alebo W(Yotov 2011: 40). Vzhľadom k absencii hlavice je jeho typologické zaradenie komplikované, avšak typ W možno s určitosťou vylúčiť, keďže hlavice a priečky tohto typu meča boli odlievané z bronzu (Vlasatý 2018). Datuje sa na koniec 9. až začiatok 10. storočia. Atypickým prvkom na tomto meči sú dve diery v rukoväti, nie je teda vylúčené, že časový horizont môže byť starší (8. – 9. storočie, osobná konzultácia s Tomášom Vlasatým). Dĺžka: 70,5 cm. Šírka priečky: 6,3 cm (Talmațchi – Stănică 2020: 163; Yotov 2011: 39).
Dobrudža. Zdroj: Yotov 2011: Fig. 7.
Dobrudža č. 2 (neznáma lokalita na severe)– Muzeul de Istorie Națională și Arheologie, Constanța. Inv. č.: 38359. Dvojbritý meč s časťou čepele. Priečka je rovná, rukoväť je pomerne dlhá a zakončená hlavicou v podobe písmena D. Krvný žľab je slabo zreteľný. Meč je datovaný od druhej polovice 10. storočia až na začiatok 11. storočia. Podľa Petersenovej klasifikácie by mohol zodpovedať typu X (Petersen 1919: 158-167). Dĺžka: 48,2 cm. Šírka priečky: 9 cm. Šírka hlavice: 4 cm (Talmațchi – Stănică 2020: 163; Yotov 2011: 39-40).
Dobrudža. Zdroj: Yotov 2011: Fig. 6.
Dăbâca (maď. Doboka, župa Cluj) – Počas archeologických vykopávok v 60. rokoch 20. storočia bola na mieste bývalej pevnosti, nad obcou Dăbâca objavená priečka dvojbritého meča. K nálezu došlo v areáli č. IV, na severozápadnej strane, na mieste kde stála nadzemná budova. Spolu s priečkou sa našli aj dva páry pozlátených ostroh, fragment glazovanej keramiky zelenej farby, fragment kríža a vreckový nožík. Priečka bola analogicky porovnávaná s nálezmi mečov z územia Chorvátska a Veľkej Moravy, s datovaním do 9. storočia a typologickým zaradením k Petersenovmu typu X (Pascu, Rusu… 1968: 178, pozn. 60). Erwin Gáll na základe analýzy archeologického a numizmatického materiálu zastáva názor, že pevnosť nebola postavená skôr ako v prvej polovici 11. storočia a na toto obdobie tak posúva aj datáciu priečky. Taktiež nie je vylúčené, že vrchný areál pevnosti s označením č. IV mohol mať vďaka prítomnosti nálezov militárií spojitosť s vojenskými elitami (Gáll 2011: 342; 2013:187).
Dăbâca. Zdroj: Gáll 2013: 232, plate 6.
Gâmbaș (župa Alba) – Muzeul de Istorie, Aiud. Inv. č.:3478. Fragment dvojsečnej čepele s neúplnou rukoväťou, bez priečky a hlavice. Krvný žľab je zreteľný po celej dĺžke čepele. Celková dĺžka: 65,3 cm. Šírka čepele prechádza z 4,9 na 4,5 cm až na 4,0 cm a šírka krvného žľabu z 1,7 na 1,3 cm. Dĺžka fragmentu rukoväte: 8,5 cm. Šírka fragmentu rukoväte: 2,5 – 1,0 cm. Váha: 560 g. Bez datovania. Objekt sa mal nájsť v hrobe, počas archeologických vykopávok v roku 1905 (Gáll 2013: 322).
Gâmbaș. Zdroj: Gáll 2013: 159. tábla. 1.
Ernei (župa Mureș) – Muzeul Național de Istorie a Transilvaniei, Cluj-Napoca. Inv. č.: IV 1919 (staré inv. číslo). Fragment dvojbritej čepele s priečku, ktorá má tvar predĺženého kosoštvorca, v strede sa nachádza otvor pre rukoväť. Podľa Erwina Gálla je presná datácia meča problematická vzhľadom k jeho fragmentárnosti. Sám ho umiestňuje približne ku koncu 11. storočia. Dĺžka: 53,0 cm. Dĺžka rukoväte: 13,0 cm. Šírka čepele: 4,3 – 4,0 cm. Šírka rukoväte: 2,0 – 0,7 cm. Hrúbka rukoväte: 0,4 – 0,5 cm. Dĺžka priečky: 8,3 cm. Šírka priečky: 2,2 cm. Hrúbka priečky: 1,0 cm (Gáll 2013, 347).
Ernei. Zdroj: Gáll 2013: 179. tábla: 1.
Kovin (Srbsko) – Muzeul Național al Banatului, Timișoara. Inv. č.:3203. Meč sa pôvodne našiel na lokalite Temesch – Cubin, okres Pancsova, župa Torontál, dnes v Srbsku. Ďalšie informácie týkajúce sa nálezu nie sú dostupné. Isté je len to, že na základe územno správneho rozdelenia musel byť objekt nájdený pred rokom 1918. Na základe analógií z Ukrajiny a Anglicka, je pravdepodobné typologické zaradenie k typu Z, podľa Petersena (Vinski 1983: 10, 25), datuje sa tak od druhej polovice 10. do 11. storočia (Androshchuk 2014: 86; osobná komunikácia s Tomášom Vlasatým). Meč pozostáva z čepele, priečky, rukoväte a hlavice. Celková dĺžka: 822 mm. Dĺžka čepele: 691 mm, pôvodná dĺžka mohla byť vzhľadom k malej časti chýbajúceho hrotu cca o 10-15 mm väčšia. Šírka čepele: 45-47 mm a bližšie k zachovanej časti hrotu prechádza na 23 mm. Hrúbka čepele klesá z 3,4 mm od priečky na 1,3 mm k hrotu. Krvný žľab je zreteľný, prechádza stredom po celej dĺžke čepele so šírkou od 21 mm (od priečky) na 14 mm (k hrotu) a nesie pravdepodobne stopy damaskovania (Vinski 1983: 10). Dĺžka rukoväte: 91 mm. Šírka rukoväte: pohybuje sa od 31 mm pod priečkou do 18 mm pri hlavici. Hrúbka rukoväte: 3,1 mm. Dĺžka priečky: 136 mm. Hrúbka priečky v strede, na hornej strane, smerom k hlavici má 18 mm a na spodnej strane, k čepeli dosahuje hrúbku 11,3 mm. Hlavica je plochá, tvorí ju báza a koruna, oddelené drážkou. Koruna hlavice má mierne trojlaločný tvar. Maximálna hrúbka hlavice: 16 mm. Výška hlavice: 34 mm. Šírka hlavice: 69 mm (Pinter 2007: 72-74).
Kovin. Zdroj: https://mnab.ro/sectia-de-istorie/colectia-de-arme/.
Pașcani (župa Iași) – Nálezové okolnosti, parametre či stav meča nie sú k dispozícii. Existuje iba jeho prekresba, dostupná v práci Victora Spinei (Spinei 2009: fig. 9/13), na základe ktorej by sa tento artefakt dal vizuálne opísať takto: Meč tvorí čepeľ s rovnou a krátkou priečkou, rukoväťou, na konci ktorej sa nachádza pravdepodobne dvojdielna hlavica, so skosenými koncami jej bázy a trojlaločnou korunou. Báza hlavice a priečka pravdepodobne nesú stopy po dekorácií. Erwin Gáll zaraďuje meč k Petersenovmu typu S, prípadne Geibigovmu kombinovanému typu 11 a datuje ho na koniec 10. Až začiatok 11. storočia (Gáll 2015: 319). Victor Tentiuc mu pripisuje príslušnosť k typu Petersen U, zároveň ho analogicky na základe nedávno objaveného nákončia mečovej pošvy v dedine Mîrzoaia (obec Iurceni, rajón Nisporeni, Rep. Moldavsko) datuje do druhej polovice 10. storočia (Tentiuc – Munteanu 2022: 37). Nie je vylúčené, že sa môže jednať aj o typ Petersen V, či o akýsi hybrid tohto typu (osobná konzultácia s Tomášom Vlasatým). Presnejšie datovanie ako aj typologické zaradenie tohto predmetu vzhľadom k nedostatku informácií je problematické.
Pașcani. Zdroj: Spinei 2009: Fig. 9. 13.
Păcuiul lui Soare (župa Constanța) – Muzeul Dunării de Jos, Călărași. Inv. č.: ? Bronzová trojlaločná koruna mečovej hlavice. Povrch nesie stopy zlátenia a striebrenia s dekoráciou v podobe pletenca. Tvar koruny má zoomorfný charakter. Maximálna výška koruny dosahuje 36 mm, jej dĺžka je 73 mm a šírka v základni má 2 mm. Hmotnosť koruny je 0,148 kg. Na základe Petersenovej klasifikácie môže ísť o typ R/S s datovaním na koniec 10. až začiatok 11. storočia (Popa 1984: 425-427; Yotov 2018: 472). Tomuto predmetu som venoval samostatný článok dostupný tu: Koruna hlavice meča z Păcuiul lui Soare.
Păcuiul lui Soare. Zdroj: Popa 1984: 429, abb. 3.
Vetiș (župa Satu Mare) – Muzeul județean Satu Mare. Inv. č.: 1199/A. Dvojbritý meč, pôvodne datovaný na 14. storočie bol náhodným nálezom na území dediny Vetiș. Archeologický kontext je neznámy (Pinter 2007: 77). Meč, ktorý pozostáva z čepele, priečky v tvare obdĺžnika, rukoväte a polkruhovej hlavice je v pomerne zlom stave. Výrazne poškodené sú najmä tenké časti ostria a časť priečky, v oblasti fixácie na čepeľ a rukoväť. Celková dĺžka: 90,8 cm. Dĺžka rukoväte: 8,5 cm. Šírka rukoväte: 2,6 – 1,6 cm. Výška hlavice: 2,5 cm. Šírka hlavice: 4,7 cm. Hrúbka hlavice: 2,0. Dĺžka priečky: 12,9 cm. Šírka priečky: 1,2 – 1,3 cm. Dĺžka čepele: 79,1 cm. Šírka čepele: do 3/4 dosahuje 5,0 cm, posledných 2,5 cm smerom k hrotu sa zužuje na 1,9 cm. Šírka krvného žľabu: 1,3 cm. Váha: 600 g. Datácia sa predpokladá na 11. storočie. Typologické zaradenie: Geibigov kombinovaný typ 12, varianta II. (Gáll 2013: 542-543).
Vetiș. Zdroj: Gáll 2013: 292. tábla.
K sedmohradským mečom zo sledovaného obdobia sa ďalej zaraďujú ešte 3 exempláre, ktoré už pravdepodobne nespadajú do tejto databázy: Arad-Pădurea Ceala (župa Arad) – Complexul Muzeal Arad. Inv. č.: 14384. Fragment čepele meča. Celková dĺžka objektu je 62 cm, šírka dosahuje 4,6 cm. Bez krvného žľabu. Viac informácií k tomuto predmetu nie je dostupných (Gáll 2013: 41). Podľa C. Cosmu ide o jednobritú čepeľ pochádzajúcu zo šable datovanú na 10. storočie (Cosma 2002: 149, 164, 340 – pl. 3-4); Orșova (župa Mehedinți) – meč údajne vylovený z vôd Dunaja, datovaný do 10. storočia (Bálint 1988: 254; Madgearu 2019: 102), alebo do 11. storočia (Oța 2015: 153). Typologicky ale spadá už skôr do Oakeshottovej klasifikácie; Sasca Montană (župa Caraș-Severin) – ďalší meč, datovaný na 11. storočie, ide o fragment dvojbritej čepele s rukoväťou bez hlavice, krátkou priečkou a pomerne úzkym krvným žliabkom. Bez informácií o náleze (Oța 2015: 153), L. Kovács ho v datovaní posúva až do obdobia sťahovania národov. V tŕni rukoväte sa nachádzajú dva otvory pre nity. Celková dĺžka dosahuje 85,6 cm. Dĺžka priečky má 8,5 cm. Čepeľ je dlhá 73 cm, široká 6 cm (Kovács 1994-1995: 174); Curtuiușeni-Dealul Cărămidăriei (župa Bihor) – fragment čepele s dĺžkou 55 cm a šírkou 3,8 cm, nálezový kontext je neznámy. Predpokladá sa, že mohlo ísť o hrobový nález. Datovanie sa udáva do 10. storočia, na základe strmeňov, s ktorými sa čepeľ našla (Cosma 2001: 242, 2002: 149). Ďalšie údaje k dispozícii žiaľ nie sú (Heitel 1994-1995: 430, pozn. 1380). V databáze Jiřího Koštu, poskytnutej Tomášom Vlasatým, sa nachádza poznámka, že táto čepeľ môže pochádzať aj zo scramaseaxu.
Geografické označenie lokalít jednotlivých nálezov mečov a ich fragmentov.
Kliknutím na nižšie priložené tlačidlo si môžete stiahnuť tabuľku sumarizujúcu katalógové údaje.
Zhrnutie
Z celkového počtu 27 mečov a mečových fragmentov, dohľadaných v literatúre, sledovanému obdobiu a typologickým kritériám, t. j. klasifikácii podľa Jana Petersena a/alebo Alfreda Geibiga zodpovedá iba 14 exemplárov (Alba Iulia – nákončie meč. poš., Albești, Biharea, Brăișoru, Cheglevici, Cluj-Napoca, Dej, Deva – Micro 15, Dobrudža č. 2, Dăbâca, Kovin, Pașcani, Păcuiul lui Soare a Vetiș). Tieto objekty je možné približne určiť do vymedzeného časového horizontu 9. až 11. storočia, ako aj do spomenutej typologickej klasifikácie. Situáciu však komplikuje fakt, že pri väčšine nálezov absentujú informácie k nálezovým okolnostiam a tak by sa mal budúci výskum podrobnejšie možno zamerať nie len na analógie z iných oblastí, prípadne aj na metalografický výskum. Do sledovaného obdobia je zaradených ešte ďalších osem exemplárov – Aiud, čepeľ meča z Alba Iulia, Dobrudža č. 1, Gâmbaș, Ernei, Jimbolia, Săcalăz a Tomnatec. V prípade týchto nálezov je typologické zaradenie prakticky nemožné, čo je spôsobené ich fragmentárnym stavom, prípadne stratou niektorých z nich. K čepeli z Aradu existujú v literatúre dve rozdielne informácie týkajúce sa zaradenia predmetu ako takého, nie je tým pádom jasné, či bola čepeľ súčasťou meča alebo šable. Zvyšné štyri objekty – Curtuiușeni, Orșova, Sasca Montană a Sfântu Gheorghe – pravdepodobne už nespĺňajú typologické a časové zaradenie, z tohto dôvodu som ich zo zoznamu vylúčil.
Vyššie uvedený zoznam je zostavený z literatúry dostupnej na internete a poskytnutej osobnej databázy, nie je teda vylúčené, že niektoré informácie nemusia byť úplné či presné. Zoznam môže byť kedykoľvek editovaný, prípadne doplnený o nové, neznáme nálezy.
Poďakovanie
Záverom by som sa rád poďakoval Tomášovi Vlasatému za pomoc, konzultáciu a poskytnutú literatúru, ako aj za možnosť uverejniť článok na týchto stránkach. Zároveň chcem touto cestou vyjadriť poďakovanie aj Erwinovi Gállovi z archeologického inštitútu v Bukurešti, za jeho pomoc pri dohľadaní a konzultovaní niektorých exemplárov mečov, ako aj za poskytnutú literatúru.
Pevně věřím, že jste si čtení tohoto článku užili. Pokud máte poznámku nebo dotaz, neváhejte mi napsat nebo se ozvat níže v komentářích. Pokud se Vám líbí obsah těchto stránek a chtěli byste podpořit jejich další fungování, podpořte, prosím, náš projekt na Patreonu, Buymeacoffee nebo Paypalu.
Literatúra
Androschchuk, Fedir. Viking Swords: Swords and Social aspects of Weaponry in Viking Age Societies, Stockholm, 2014.
Bálint, Csanád. Sudungarn im 10. Jahrhundert, in: Studia Archaeologica, 11, Budapest, 1991.
Bakay, Kornél. Régészeti tanulmányok a magyar államalapítás kérdéséhez, in: Dunántúli dolgozatok – 1, Pécs, 1965.
Bakay, Kornél. Archäologische Studien zur Frage der ungarischen Staatsgründung. Angaben zur Organisierung des Fürstlichen Heeres, in: Acta Archaeologica 19, 1967.
Ciugudean, Horia Ion – Dragotă, Aurel. Catalogul expoziţiei „Civilizaţia medievală timpurie din Transilvania: rit şi ritual funerar (sec. IX-XI), Alba Iulia, 2002
Cosma, Călin. Necropole, morminte izolate și descoperiri funerare cu caracter incert din secolele al IX-lea și al X-lea din vestul și nord-vestul României, in: Ephemeris Napocensis, XI 2001.
Gáll, Erwin. The Churchyard Cemetery In Dăbâca (hung.: Doboka), Castle Area 4. Archeological Data On The Development Of A North Transylvanian County Centre In The 11-13th Centuries, in: Arheologia Mileniului I P. Chr. II, Bucureşti, 2011.
Gáll, Erwin. Dăbâca: Necropola din jurul bisericii din grădina lui A. Tămaș. Câteva idei privind evoluția habitatului medieval de la Dăbâca, in: Analele Banatului, S.N., Arheologie – Istorie, XXI, 2013.
Gáll, Erwin. From the fortress of Stephen I (997–1038) to the centre of ‘lord Gelou’. Dăbâca (germ.: Dobeschdorf; hung.: Doboka) in the nationalist myths in the 20th Century, in: Ziridava Studia Archaeologica 27/2013
Gáll, Erwin. Az Erdélyi-medence, a Partium és a Bánság 10-11. századi temetői I-II, Szeged 2013.
Gáll, Erwin. The archaeological research state of the 9/10–11th centuries in Moldova (Romania). Some thoughts on funerary places and stray finds (axes), in: Ziridava Studia Archaeologica, 29/2015.
Hampel, József. Ujabb tanulmányok a honfoglalási kor emlékeiről, Budapest, 1907.
Heitel, Radu Robert. Die Archäologie der ersten und zweiten Phase des Eindringens der Ungarn in das innerkarpatische Transilvanien, in: Dacia NS, XXXVIII – XXXIX, 1994-1995.
Hergessel, Jan – Snítilý, Pavel. Příběh meče – Výjimečný archeologický nález z Lázní Toušeně, Městské muzeum v Čelákovicích, 2020.
Horedt, Kurt. Cu privire la locul de descoperire a sabiei de la Morești, in: Acta Mvsei Napocensis IV, 1967.
Horedt, Kurt. Săbiile şi spadele din secolul X în bazinul carpatic, in: Acta Mvsei Napocensis V, 1968.
Horedt, Kurt. Backteller und Tonkessel In Morești, in: Slovenská Archeológia XXVI – 1, Bratislava, 1978.
Hošek, J. – Košta, J. – Mařík, J. Nálezy raně středověkých mečů v aglomeraci raně středověkého hradiště v Libici nad Cidlinou, in: Sborník Národního Muzea v Praze, řada A – Historie, 66 · 2012 · 1–2.
Kainov – Makušnikov 2022 = Каинов, С. Ю. – Макушников, О. А. Наконечник ножен меча из Старой Белицы (Гомельская обл., Беларусь). Военная археология – Статьи, 7, 2022.
Kazakevičius, Vytautas. Sword chapes from Lithuania. in: Acta Universtitatis Stockholmiensis – Studia Baltica Stockholmiensia 9, 1992.
Kolev, Konstantin Jr. Visual-Material Evidence Of Viking Presence In The Balkans, in: Hiperboreea. Journal of History, vol. 2, N°1, 2015.
Košta, J. – Hošek, J. Early Medieval Swords from Mikulčice, Brno : Institute of Archaeology of the Academy of Sciences of the Czech Republic, 2014.
Kovács, László. A Kárpát – Medence Kétélű Kardjai A 10. Század 2. Feléből, in: Communicationes Archaeologicae Hungariae, Budapest, 1994-1995.
Madgearu, Alexandru. Expansiunea Maghiară în Transilvania, Târgoviște, 2019.
Nagy, Géza. Karolingkori kard, in: Arch. Ért. 26, 1906
Oța, Silviu. The mortuary archaeology of the medieval Banat (10th–14th centuries), (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450 – 1450, Book 26), 2015.
Paulsen, Peter. Schwertortbänder der Wikingerzeit: ein Beitrag zur Frühgeschichte Osteuropas, Stuttgart, 1953.
Pascu Şt., Rusu M., Iambor P., Edroiu N., Gyulai P., Wollmann V., Matei Şt. Cetatea Dăbîca, in: Acta Mvsei Napocensis V, 1968.
Petersen, Jan. De Norske Vikingesverd: En Typologisk-Kronologisk Studie Over Vikingetidens Vaaben. Kristiania, 1919.
Pinter, Karl Zeno. Spada medievală din mormântul de călăreț de la Deva, considerații tipologice și cronologice, in: Sargetia XXV, 1992-1994.
Pinter, Karl Zeno. Spada și sabia medievală în Transilvania și Banat (secolele IX – XIV), Sibiu, 2007.
Popa, Radu. Knaufkrone eines wikingerzeitlichen Prachtschwertes von Pacuiul lui Soare, in: Germania, 62, 1984.
Radosav, Doru – Lazin, Gheorghe. Spada – Feudal Timpurie De La Vetiș (Județul Satu Mare), in: Studii Și Comunicări Satu Mare, vol. 7-8, 1986-1987.
Spinei, Victor. The Romanians and the Turkic Nomads, Leiden – Boston 2009.
Talmațchi, Cristina Paraschiv – Stănică, Aurel Daniel – Șova, Constantin – Custurea, Gabriel. Mixobarbaroi from Dobruja in the context of the Byzantine World (6th–13th Century) /Mixobarbarii din Dobrogea în contextul Lumii Bizantine (Secolele VI–XIII), Cluj – Napoca, 2020
Tentiuc, Ion. On the Viking enclaves and their relations with the inhabitants of the Carpathian – Dniester region between the 9th and the 11th centuries, in: Dacia, LXII-LXIII, 2018 – 2019.
Tentiuc, Ion – Munteanu, Octavian. Conexiunile spaţiului est-carpatic cu lumea vikingă: o nouă buterolă din epoca medievală timpurie descoperită în Moldova, in: Tyragetia – Arheologie, istorie antică. Serie Nouă, vol. XVI [XXXI], nr. 1, 2022.
Vlasatý, Tomáš. Meče Petersenova typu W. In: Projekt Forlǫg : Reenactment a věda [online]. [2018-03-18]. Dostupné tu: https://sagy.vikingove.cz/mece-petersenova-typu-w/
Vlassa, Nicolae. Sabia feudală timpurie de la Ernei, Acta Mvsei Napocensis, II, 1965.
Vlassa, Nicolae. Tot despre locul de descoperire a sabiei „de la Morești“, in: Acta Mvsei Napocensis IV, 1967
Vinski, Zdenko. Razmatranja o poslijekarolinškim mačevima 10. i 11. stolječa u Jugoslaviji, in: Starohrvatska prosvjeta, Vol. III No. 13, 1983.
Yotov, Valeri. Byzantine Time Swords (10th–11th Centuries) in Romania, in: Studia Universitatis Cibiniensis Series Historica VIII Supplementum No.1, 2011.
Yotov, Valeri. Data about Northmen’s presence in the Lower Danube area, in: Studia Romana et Mediævalia Europænsia: miscellanea in honorem annos LXXXV peragentis Professoris emeriti Dan Gh. Teodor oblata, 2018.
