Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors

Typológia kresadiel z vikinského Švédska a Gotlandu

Michal Viskupič

Nasledujúci článok je voľným pokračovaním dvoch predchádzajúcich, v ktorých autor Tomáš Vlasatý mapuje typológiu kresadiel z území vikinského Nórska (Typologie křesadel z vikinského Norska) a Dánska (Typologie křesadel z vikinského Dánska). Nižšie zostavený katalóg predstavuje zoznam všetkých známych druhov kresadiel zo Švédska a Gotlandu, ktoré je možné datovať medzi roky 700 – 1000, a sú dohľadatelné ako na portáli Štátneho historického múzea v Stockholme (historiska.se) tak aj v literatúre. Datovanie ocieľok podľa portálu historiska.se sa pri mnohých nálezoch udáva medzi roky 800 – 1100, v širšom zábere dokonca až na obdobie od roku 500 pred n. l. po rok 1100 n. l. Vzhľadom k rozmanitosti jednotlivých exemplárov, som sa priklonil k už vytvorenej typológii Birgittou Hårdh aplikovanej na nálezy ocieľok z Birky (Hårdh 1984: 155). Vymedzených je šesť kategórii:

  1. Kresadlá lýrovitého tvaru
  2. Oválne kresadlá
  3. Kresadlá v tvare jazyka
  4. Kresadlá s bronzovou rukoväťou
  5. Kresadlá – hrebene
  6. Amulety

Veľkosť jednotlivých kresadiel sa pohybuje medzi 21 – 109,3 mm. Viacero nálezov ocieľok obsahovalo aj pazúriky (Serning 1966: 82). Tento zoznam nie je úplný. Určite existuje množstvo ďalších nálezov, ktoré tu nie sú publikované. V prípade, že nájdete kusy, ktoré sa v nižšie zostavenom katalógu nenachádzajú, kontaktujte ma, prípadne aj Tomáša Vlasatého. Ďakujeme.


Typológia

Typ 1. Kresadlá lýrovitého tvaru

Lýrovitý tvar kresadiel patrí k najrozšírenejším typom kresadiel vo Švédsku. Len z Upplandu je známych približne 31 kusov, z toho 20 pochádza z Birky. Z Dalarny je to 20 exemplárov. Štyri kusy sú známe z Gästriklandu, dva z Västmanlandu, Ölandu a Ångermanlandu. Zvyšok tvoria nálezy po jednom kuse z Hälsinglandu, Härjedalenu, Jämtlandu, Skåne, Smålandu, Södermanlandu, Västerrbottenu a Lapplandu. Vzhľadom k rôznorodosti jednotlivých tvarov kresadiel je podrobnejšie typologické zaradenie pomerne problematické, čo zároveň sťažuje aj veľký počet fragmentov ocieľok, z čoho sa len časť z nich dá priradiť k nižšie určeným podtypom a pri ďalšej časti sa dá iba predpokladať príslušnosť k lýrovitému typu na základe niektorej zachovanej časti fragmentu, vykazujúcej typické znaky tohto typu kresadiel. Ako som uviedol vyššie, tvar väčšiny ocieľok je pomerne rôznorodý. Z údernej plochy vybiehajú ramená, viac menej symetricky ohnuté smerom k vrcholu stredovej časti. Ramená sú ohnuté do špirály, vo väčšine prípadov smerom von avšak existujú aj prípady, keď sú špirály zahnuté dovnútra, smerom k vrcholu strednej časti (575445_HST). Takmer vždy sa špirály dotýkajú ramien. V niektorých prípadoch sa ramená dotýkajú stredovej časti, v iných je medzi nimi a stredovou časťou voľný priestor. V jednom prípade sú vrcholy ramien zahnuté smerom von, do akýchsi jazýčkov (979288_HST). Stredová časť ocieľok má väčšinou charakteristický trojuholníkový tvar. Vedľa nich sú však známe aj ocieľky kde je stredová časť zaoblená, prípadne sa výrazne dvíha k ramenám vo forme vysokého oblúka. Pod lýrovité kresadlá spadá ešte niekoľko nálezov, ktorých vnútorná strana údernej plochy má klasický trojuholníkový tvar, avšak ramená vybiehajú pomerne vysoko nad strednú časť, na koncoch sa spoločne spájajú bez špirálovitého zakončenia, čím tvar týchto ocieľok nadobúda podobu prsteňa. Medzi lýrový typ kresadiel som zaradil aj nálezy s rovnou stredovou časťou. Najstaršie kusy pochádzajú z vendelského obdobia, ich používanie pokračovalo ďalej, v období vikinskom. Ocieľky podobných tvarov sa však v Škandinávii používali pravdepodobne až do 19. Storočia (Hårdh 1984: 155-156).

Podtyp 1.1

Najbežnejší typ, ktorý pozostáva z ramien vybiehajúcich z údernej plochy, ktorá je z vnútornej strany zakončená do tvaru trojuholníka, prípadne je mierne oválna. Ramená sú na koncoch častokrát zakončené do špirály otočenej smerom von, prípadne do vnútra, smerom k vrcholu údernej plochy. Ramená sa spolu môžu alebo nemusia dotýkať. V niektorých prípadoch sa dotýkajú aj vrcholu stredovej časti. Zastúpené sú v týchto provinciách:

Dalarna: Bengtsarvet, hrob č. 2 (107493_HST); Folkärna, Sjöängsholmen (Serning 1966: Pl. 3:6); Leksands, Hjortnäs (Serning 1966: Pl. 12:11); Leksands, Vestännor, hrob č. 2 (Serning 1966: Pl. 14:10); Lima, Bergsvalla (Serning 1966: Pl. 18:5); Rättviks (Serning 1966: Pl. 58:14, 15); Åhls, Tuna (Serning 1966: Pl. 93:14).

Gästrikland: Ålbo (1183243_HST).

Hälsingland: Landa – 1165374_HST.

Skåne: Pk-banken, Lund (66166:2949) (Mårtensson 1976: Fig. 194).

Småland: Bolmsö – 528726_HST.

Uppland: Birka, Svarta jorden (269247_HST); Birka, Svarta jorden (977339_HST); Birka, Svarta jorden (979288_HST); Birka, Svarta jorden (981369_HST); Birka, BJ 914 (446858_HST); Birka, BJ 62 (469585_HST); Birka, BJ 644 (472177_HST); Birka, BJ 727 (475802_HST); Birka, BJ 139 (575445_HST); Birka, BJ 1107 (580590_HST); Birka, BJ 1125B (581138_HST); Birka, BJ 902 (581843_HST); Birka, BJ 956 (610683_HST); Skälby (877817_HST); Arninge (1184605_HST); Valsgärde, hrob č. 12 (5912:1194:001) a Valsgärde, hrob č. 15 (5915:1018:02) (Sénby Posse 2021: 48, 81).

Nález z Ålbo v provincii Gästrikland. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.2

Tento typ ocieľok sa vyznačuje výrazne vysokou stredovou časťou v podobe oblúka. Z údernej časti vybiehajú ramená, ktoré sú zakončené do špirály vedúcej smerom von. Ramená sa môžu a nemusia dotýkať vrcholu strednej časti. Zastúpených je sedem exemplárov z týchto provincii:

Dalarna: Häradsarvet (107493_HST).

Gästrikland: Kvarteret Pechlin (621875_HST; 621879_HST).

Lappland: Solberg (24328_HST).

Öland: Solberga (452645_HST).

Västerbotten: Ådals, Liden (Zachrisson 1976: Fig. 32:3).

Ångermanland: Nämforsen (859800_HST).

Nález z Kvarteret Pechlin v provincii Gästrikland. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.3

Stredná časť údernej plochy je formovaná do trojuholníkového tvaru, ramená vybiehajúce z údernej časti sú ohnuté smerom hore, k sebe, ukončené sú rovno, bez špirál. Známych je päť nálezov:

Dalarna: Mora, Kråkberg (Serning 1966: Pl. 36:12, 13).

Gästrikland: Järvsta (1184835_HST).

Uppland: Birka, Garnisonen (428966_HST); Hovgården (1136758_HST).

Nález z Hovgården v provincii Uppland. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.4

Jediný známy nález je z Dalarny: Uppsälje (454485_HST). Tento typ má pomerne vzácny dizajn, stredová časť je výrazne veľká, v tvare trojuholníka. Ramená prakticky lemujú strednú časť, sú vyrobené z krútených železných drôtov, ktoré sa pri vrchole strednej časti stretávajú. Konce majú zatočené do špirál. Nález je však datovaný do vendelského obdobia (Serning 1966: 82).

Nález z Uppsälje v provincii Dalarna. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.5

Medzi lýrovité typy som zaradil aj ocieľky, ktorých vnútorná strana údernej časti je úplne rovná. Z údernej plochy vybiehajú ramená, ktoré sa buď dotýkajú stredovej časti alebo je medzi ňou a ramenami medzera. Ramená sú ohnuté na koncoch do špirál. Zastúpené sú štyri nálezy:

Dalarna: Getryggen (470085_HST); nález ocieľky z blízkosti hrobu č. 2 na lokalite Bengtsarvet (Serning 1966: Pl. 79:12).

Småland: Virkvarn (1089241_HST).

Västmanland: Jämmertuna (1173659_HST).

Nález z Virkvarnu v provincii Småland. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.6

Tieto typy ocieľok majú vnútornú stranu údernej plochy formovanú do mierne či viac zdvihnutých oblúkov, no nie tak výrazných ako pri type 1.2. Ramená vychádzajú priamo z oblúkov a taktiež sú zatočené do špirál. Poznáme tri nálezy:

Dalarna: Sollerö, Bengtsarvet, hrob č. 2 (Serning 1966: 82, Pl. 79:3).

Uppland: Birka (1206145_HST, nález je síce vo fragmentárnom stave, avšak vykazuje prvky podobné tomuto typu) a neznáma lokalita zo Švédska (971326_HST).

Nález zo Sollerö, Bengtsarvet, hrob č. 2 v provincii Dalarna. Zdroj: Serning 1966: Pl. 79:3.

Podtyp 1.7

Jediný, zatiaľ známy nález tohto typu kresadla pochádza z Dalarny, Sollerö Kyrka (Serning 1966: 82; Pl. 81:14). Ramená vybiehajú z údernej plochy, ktorej stredná časť sa vysoko dvíha do tvaru trojuholníka a následne sa hadovito stáčajú k približne stredu trojuholníka, zatočené sú do špirál smerujúcich von z ramien.

Nález zo Sollerö Kyrka v provincii Dalarna. Zdroj: Serning 1966: 82, Pl. 81:14.

Podtyp 1.8

Jednoduché kresadlá s ramenami vybiehajúcimi z údernej plochy smerom hore, vôbec sa nestretávajú, je medzi nimi výrazná medzera. Stred vnútornej časti je rovný. Sú známe iba dva nálezy: Långön, Ångermanland (971220_HST) a objekt zo Stora Tuna-Sör, Amsberg, hrob č. 4 z Dalarny (identifikovaný podľa Lundströma ako kresadlo, Serning 1966: 82; Pl. 91:14).

Nález z Långön v provincii Ångermanland. Zdroj: historiska.se.

Fragmenty

Zvyšok tvoria nálezy vo fragmentárnom stave, pri ktorých je typologické zaradenie pomerne zložité. Na základe určitých charakterových vlastností ich však možno priradiť k lýrovitým kresadlám.

Dalarna: Svärdsjö, Hinsnäset, hrob č. 4 (Serning 1966: Pl. 93:19, 20, 21).

Härjedalen: Vivallen (605325_HST).

Jämtland: Fäste, Vestgården (118277_HST).

Öland: Torp, Lunden (445973_HST).

Södermanland: Lunda – 549780_HST.

Uppland: Arninge (3037581_HST); Birka, Svarta jorden (975120_HST; 984819_HST; 985903_HST); Helgö (144489_HST; 144734_HST); Hovgården (1136762_HST); Stora och Lilla Prästgården (1382994_HST).

Västmanland: Jämmertuna (1174070_HST).


Typ 2. Kresadlá oválneho tvaru

Podtyp 2.1

Obojstranné kresadlo oválneho tvaru s dierou v strede. Nálezy dvoch kresadiel týchto typov sú známe z Dalarny (Vestännor [1186445_HST], druhý nález pochádza z tej istej lokality) a Upplandu (Birka, Svarta jorden [269246_HST, 975064_HST]). Jeden kus sa našiel v PK-banken, Lund v Skåne (66166:1539), Västerbottene (Ådals – Linden, Ställverket, hrob č. 2 [Zachrisson 1976: 32. Fig. 32:4]) a Ångermanlande (Rossvik [1164416_HST]). Pri náleze zo Svarta jorden v Birke (97506_HST) je možné predpokladať, že jeden z koncov bol vybavený výbežkom s otvorom pre zavesenie, ako pri ocieľke z dánskej lokality Fribrødre Å (Typ 3.3). Inga Serning kladie pôvod týchto kresadiel východne od Švédska, keďže najbežnejším typom je vo Fínsku (Serning 1966: 82).

Nález z PK-banken, Lund v provincii Skåne. Zdroj: Mårtensson 1976: Fig. 194.

Podtyp 2.2

Známe sú iba dva kusy. Jeden z Upplandu (Birka, BJ 750 [107795_HST]) a druhý zo Skåne – vo fragmentárnom stave z lokality PK-banken, Lund [66166:1280], datovaný na 11. storočie, ktorý je zároveň vybavený kovovým krúžkom (Hårdh 1984: 156; Mårtensson 1976: Fig. 194). Ocieľka z Birky má oválny tvar, ku koncu sa mierne zužuje. Diera v jeho strede je vyplnená železným drôtom, formovaný do tvaru slučiek. Najbližšie analógie pochádzajú z Fínska.

Nález z Birky, BJ 750. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 2.3

Známy je iba jeden jediný nález tohto typu kresadla. Pochádza z lokality Säffle – Sund, provincia Värmland (123036_HST). Kresadlo šošovkovitého tvaru je v strede vyplnené drôtom do formy slučiek. Na jednom z koncov sa nachádza kovový krúžok.

Nález zo Säffle v provincii Värmland. Zdroj: historiska.se.


Typ 3. Kresadlá v tvare jazyka

Podtyp 3.1

Obojstranné kresadlo tvarované do formy jazyka sa skladá z dvoch častí, stredovej prelamovanej rukoväte odliatej z bronzu, ktorá je na vrchnej časti ukončená polkruhovým výbežkom. Vonkajšiu časť tvorí úderná plocha zo železa. Povrch všetkých bronzových rukovätí je zdobený rozličnými formami ornamentov, prevažne pletencového charakteru. Ich interpretácia je ale často krát zložitá kvôli korózii. Z Birky na Upplande pochádza 6 exemplárov (Birka, Svarta jorden [268645_HST]; BJ 99 [415035_HST]; BJ 655 [475043_HST]; BJ 379 [544604_HST]; BJ 1139 [588111_HST; 611453_HST]) a jeden z Östvedy na Gästriklande (1183156_HST). Podľa Petersena sú tieto kresadlá datované na 9. storočie. Najbližšie analógie pochádzajú z Estónska, Fínska, Nórska a Poľska.

Nález z Birky, BJ 1139. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 3.2

Jediný známy nález tohto typu pochádza z Birky na Upplande (BJ 456 [552099_HST]). Jazykovo tvarované kresadlo má dĺžku 109,3 mm. Liata bronzová rukoväť absentuje, miesto toho je kresadlo vyrobené celé zo železa. Strednú časť tvorí zvlnený drôt prechádzajúci z vrchnej časti smerom dole, k zúženej časti. Bočné strany kresadla vypĺňa točený drôt, ktorý pravdepodobne vybieha na vrchnej strane smerom von, do formy polkruhového výbežku. Najbližšie paralely sú známe z Estónska a Ruska (Hårdh 1984: 156).

Nález z Birky, BJ 456. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 3.3

Jednoduché typy kresadiel vo forme jazyka, vybavené dierou, prípadne aj prevlečeným krúžkom určeným na zavesenie. Tri kusy poznáme z Upplandu (Birka, BJ 1074 [442014_HST]; Almvägen [1310530_HST]; Almvägen [1310607_HST]) a dva z Västmanlandu (Äs [1174272_HST]; Tunby [1175106_HST]).

Nález z Almvägenu v provincii Uppland. Zdroj: historiska.se.


Typ 4. Kresadlá s bronzovou rukoväťou

Podtyp 4.1

Kresadlá v tvare dvoch jazdcov sú zastúpené tromi nálezmi z Upplandu (Eke [120576_HST]; Birka, Bj 776 [563464_HST]; Tuna [1089939_HST]) a po jednom kuse z Ölandu a Gotlandu (ktoré sa mi žiaľ nepodarilo identifikovať; Hårdh 1984: 157). Bronzová rukoväť kresadiel je tvarovaná do formy dvoch jazdcov. Spodnú časť tvorí úderná železná plocha. Kresadlá sa považujú za východný import a najbližšie analógie pochádzajú z Fínska, Lotyšska, Nórska a Ruska. Datovanie sa udáva na 2. polovicu 10. storočia (Petersen 1951: 433).

Nález z Eke v provincii Uppland. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 4.2

Jediným známym nálezom tohto typu kresadla je exemplár pochádzajúci z Birky (BJ644 [458255_HST]), v provincii Uppland. Kresadlo pozostáva zo spodnej údernej, železnej časti a vrchnej bronzovej, vo forme dvoch štylizovaných zvieracích hláv, na dlhých krkoch so špicatou bradou a malými ušami. Parametre: dĺžka – 57 mm; šírka – 46 mm. Ďalšie exempláre sú známe z Fínska a Ruska. Aj pri tomto type sa predpokladá východný pôvod.

Nález z Birky, BJ 644. Zdroj: historiska.se.


Typ 5. Kresadlá – hrebene

Dva multifunkčné hrebene – kresadlá sú zatiaľ jediným známym nálezom takéhoto predmetu z vikinského obdobia. Pochádzajú z dvoch hrobov v Birke na Upplande (BJ 715 [469324_HST] a BJ 955 [610375_HST]). Hrebene sú skonštruované tak, že vrchná časť, držadlo je tvorené horizontálnou drážkou, ktorá je vyplnená železnou koľajnicou, slúžiaca ako ocieľka. Tá kopíruje tvar držadla a prečnieva ponad neho o 0,7 – 1 cm. Hrebeň z hrobu BJ 955 je spojený tromi nitmi, ktoré zdá sa, prechádzajú cez ocieľku (Hårdh 1984:158; Multifunkční hřebeny z Birky).

Nález z Birky, BJ 955. Zdroj: Arbman 1940: Taf. 163.11.


Typ 6. Amulety

Z územia Švédska pochádza približne 35 nálezov amuletov v tvare kresadla, z toho 8 strieborných, 4 bronzové a až 23 železných. Zastúpené sú v týchto provinciách:

Dalsland: Stora Ryk (111589_HST).

Östergötland: Borgs säteri (396889_HST; 396890_HST; 396894_HST; 396902_HST; 396906_HST; 396910_HST; 396913_HST; 396927_HST); Smedby gård (873951_HST).

Öland: Algutsrum (267201_HST); Köping (106667_HST); Ölands Alunbruk (107871_HST).

Skåne: Glemminge (107854_HST).

Södermanland: Eskilstuna (363126_HST).

Uppland: Birka BJ 825 (107856_HST), BJ 950 (107857_HST), BJ 944 (609495_HST); Birka, Svarta jorden (266696_HST; 269248_HST; 419299_HST; 419468_HST; 415236_HST; 418999_HST; 269250_HST; 914271_HST); Helgö (454252_HST; 126352_HST; 125501_HST); Västra Ledinge (108593_HST); Gammla Uppsala (729773_HST; 729774_HST); Valsta RAÄ165 (1092268_HST; 1092269_HST); Rissne (1294423_HST); Gredby (371747_HST).

Västmanland: Västerås (267620_HST).

Ďalšie exempláre by mali byť ešte z Närke a Västergötlandu. Väčšina amuletov pochádza z nálezov pokladov, iba v štyroch prípadoch sa amulety našli v hroboch, a všetky pochádzajú zo ženských hrobov (dva z Birky, jeden z Hällstadu vo Västergötlande a ďalší z Längbro v Närke). Datované sú na koniec 10. a začiatok 11. storočia (Ström 1984: 139).

Nález z Ölands Alunbruk v provincii Öland. Zdroj: historiska.se.


Gotland

Z Gotlandu je známych približne 20 – 30 kusov kresadiel, čo je napríklad v porovnaní s nálezmi z Birky (cca. 40 kusov) pomerne malé číslo. Nálezy pochádzajú prevažne z mužských hrobov. V troch prípadoch sa kresadlá našli aj v ženských hroboch (Thunmark-Nylén 2006: 282-283). Dĺžka jednotlivých exemplárov sa pohybuje medzi 71,1 – 87 mm. V rámci typologického zaradenia sú pre Gotland vymedzené tieto typy:

  1. Kresadlá lýrovitého tvaru
  2. Oválne kresadlá
  3. Kresadlá v tvare jazyka
  4. Amulety

Z Gotlandu by mal pochádzať údajne aj jeden typ ocieľky v tvare dvoch jazdcov, avšak tento exemplár sa mi nepodarilo dohľadať (Arwidsson 1984: 157).


Typ 1. Kresadlá lýrovitého tvaru

Na Gotlande sa našlo zhruba 15 kusov ocieľok ktoré možno priradiť k lýrovitým typom kresadiel. Takmer všetky sú vo fragmentárnom stave, vrátane nálezu z Roirhage, Grötlingbo (273613_HST), ktorého typologické zaradenie je však vzhľadom k stavu nálezu nemožné, z určitosťou sa dá iba potvrdiť, že náleží lýrovitému typu.

Podtyp 1.1

Klasický typ lýrovitého kresadla, ramená z údernej plochy vybiehajú v rôznych výškových polohách nad stredovú časť, ktorá je zväčša formovaná do trojuholníka alebo je mierne zvlnená. Nálezy pochádzajú z týchto lokalít: Ryftes, Fole (448449_HST); Hemse Annexhemman, Hemse (448464_HST); Gannarve, Hall (459314_HST); Laxarve, hrob č. 14, Boge (GF C 10038; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 13:12); Ire, hrob č. 505, Hellvi (GF C 9285; GF C 10221; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 200b:18); Ire, hrob č. 224, Hellvi (GF C 9322; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 220b:15); Slite, Othem (447403_HST); Slite, Othem (SHM 23248:14; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 261:11); Mos, hrob č. 6/54, Stenkyrka (SHM 25455; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 284:5).

Nález zo Slite, Othem (447403_HST). Zdroj: historiska.se.


Podtyp 1.2

Tento tvar kresadiel má buď mierne alebo výrazne zdvihnutú stredovú trojuholníkovú časť. Ramená vybiehajúce z údernej plochy však nepresahujú výšku strednej časti. Známe sú štyri nálezy: Buters, Hörsne (448453_HST); Gannarve, Hall (SHM 19646; Thunmark-Nylén 1998: Taf. 216:11); Bjärs, Hejnum (SHM 8062:7a; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 151:2) a Mölner, Väte (SHM 32457:84; Thunmark-Nylén 1995: Abb. 445:12).

Nález z Buters, Hörsne. Zdroj: historiska.se.

Podtyp 1.3

Zvláštny typ kresadla z GF Paviken nr. 33131, Västergorn (Thunmark-Nylén 1998: Taf. 216:6), pozostávajúci zo štyroch ramien vybiehajúcich z údernej plochy. Stredová časť je mierne zdvihnutá, možno bola zakončená do trojuholníka alebo bola mierne oválna. Dve proti sebe idúce ramená, vybiehajúce prakticky z dvoch väčších, na koncoch zatočených pravdepodobne do špirál, sú vo fragmentárnom stave, je možné, že nad stredovou časťou údernej plochy mohli vytvárať akýsi mostík, podobný jednému nálezu z Nórska.

Nález z GF Paviken nr. 33131, Västergorn. Zdroj: Thunmark-Nylén 1998: Taf. 216:6.


Typ 2. Kresadlá oválneho tvaru

Nálezy tohto typu kresadla sú zastúpené iba dvomi exemplármi: Björkome, Väskinde (448506_HST) a Alsarve, Ardre (SHM 33019:1; Thunmark-Nylén 1998: Taf. 216:12). Druhý spomenutý nález je vybavený železným krúžkom.

Nález z Björkome. Zdroj: historiska.se.

Nález z Alsarve. Zdroj: Thunmark-Nylén 1998: Taf. 216:12.


Typ 3. Kresadlá v tvare jazyka

Podtyp 3.1

Jediný známy nález pochádza z Grötlingbo (448586_HST). Zachovala sa iba jedna časť prelamovanej bronzovej rukoväte. Parametre: dĺžka – 80 mm; šírka – 23 mm.

Nález Grötlingbo. Zdroj: historiska.se.


Podtyp 3.2

Aj tento typ je zastúpený iba jediným známym nálezom zo Slite, Othem (447523_HST). Kresadlo má dlhý, jazykovitý tvar. Na jednom z koncov je zahnuté do slučky, ktorá pravdepodobne slúžila na prevlečenie šnúrky, určenej k zaveseniu.

Nález zo Slite. Zdroj: historiska.se.


Typ 4. Amulety

Nálezy amuletov vo forme kresadiel sú známe celkovo zo štyroch lokalít: Broa, Halla (109292_HST); Lifride Lärbro (SHM 3171; Stenberger 1947: 252.2); Gåshagen, Västerhejde (SHM 4092, SHM 6088, SHM 7295, SHM 9086, SHM 9162; Stenberger 1947: 161.2); Talings, Rute (SHM 3954; Stenberger 1947: 146.4). Datovanie sa udáva medzi 10. – 11. storočie.

Medzi kresadlá z Gotlandu patrí ešte 10 nálezov, ktorých typologické zaradenie sa mi však nepodarilo zistiť (zoznam nálezov je publikovaný v Thunmark-Nylén 2000: 1037): Burs – Häffinds Unters; Endre Bäcks (SHM 2685; ocieľka?); Grötlingbo, Barshalder (SHM 32181:28); Hablingbo, Havor (SHM 8064:191); Lammelunda, Burge (I) (SHM 29560; SHM 29561-62; ocieľka?); Othem, Slite (SHM 23248:8; ocieľka?, pazúrik); Västergorn, Mafrids, hrob č. 4; Visby, Lands Kopparsvik (GF C 12675:119); Gotland (SHM 2976:203).


Poďakovanie

Záverom článku by som sa chcel rád poďakovať Tomášovi Vlasatému za pomoc pri zostavovaní katalógu kresadiel ako aj za možnosť publikovať ho na týchto stránkach.


Literatúra

Hårdh, Birgitta. Feuerstahle, In: Arwidsson, Greta (ed.). Birka II:1. Systematische Analysen der Gräberfunde, Stockholm, 1984, 155 – 160.

Mårtensson, A. W. Uppgrävt förflutet för PKbanken i Lund. Archaeologica Lundensia, VII, Lund, 1976.

Petersen, Jan. Vikingetidens Redskaper, Oslo, 1951.

Serning, Inga. Dalarnas järnålder, Stockholm, 1966.

Stenberger, Mårten. Die Schatzfunde Gotlands. Der Wikingerzeit. II. Fundbeschreibung und Tafeln, Lund, 1947.

Ström, Krister. Thorshammerringe und andere Gegenstände des heidnischen Kults, In: Arwidsson, Greta (ed.). Birka II:1. Systematische Analysen der Gräberfunde, Stockholm, 1984, 125-140.

Thunmark-Nylén, Lena. Die Wikingerzeit Gotlands I : Abbildungen der Grabfunde, Stockholm, 1995.

Thunmark-Nylén, Lena. Die Wikingerzeit Gotlands II : Typentafeln, Stockholm, 1998.

Thunmark-Nylén, Lena. Die Wikingerzeit Gotlands IV:3 : Katalog, Stockholm, 2000.

Thunmark-Nylén, Lena. Die Wikingerzeit Gotlands III:1 : Text, Stockholm, 2006.

Vlasatý, Tomáš. Typologie křesadel z vikinského Norska. In: Projekt Forlǫg : Reenactment a věda [online]. [2022-12-07]. Dostupné: https://sagy.vikingove.cz/typologie-kresadel-z-vikinskeho-norska/

Vlasatý, Tomáš. Typologie křesadel z vikinského Dánska. In: Projekt Forlǫg : Reenactment a věda [online]. [2022-12-10]. Dostupné: https://sagy.vikingove.cz/typologie-kresadel-z-vikinskeho-danska/

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *